Každoročne v jedno z prvých októbrových sobotňajších predpoludní sa nad Kalváriou odohráva pôsobivé divadielko. V hlavnej role sú šarkany. Presnejšie ich majitelia, deťúrence, ktoré na tento kopec, skadiaľ je priam úchvatný výhľad na Ružomberok, aj so svojimi rodičmi rady chodievajú. Podujatie s názvom Šarkaniáda napísalo v ostatnú sobotu ďalšiu kapitolu.
Našim pracovníčkam z oblasti prírodných vied a techniky, ktoré akciu majú tradične pod palcom, počasie poriadne zamotávalo hlavy. Pre daždivé dni a nepriaznivé predpovede boli termín nútení posunúť. Ani počas uplynulého týždňa to o moc lepšie nebolo. Napriek tomu to „riskli“.
Zo zatiahnutej oblohy síce nespadla čo len jediná kvapka. Ani kopec po predchádzajúcich výdatných dažďoch nebol príliš blatistý. Žiaľ, jedna, najzásadnejšia vec tomu chýbala – vetrík si v onen deň v tamojších končinách zobral dovolenku. Deti a ich dospelí sprievodcovia sa snažili ako len mohli, ale šarkany nie a nie vzlietnuť, ba mnohé sa len plazili po zemi… Jednému šarkanovi sa ale podaril priam zázračný kúsok: vzniesol sa do vari desaťmetrovej výšky, očividne s pasiou vlnil „chvostom“, potom sa otočil a rovnaké divadielko predviedol aj na ceste opačným smerom. Nikto nevedel vysvetliť, ako sa to vôbec mohlo stať. Najskôr nejaké poryvy vetra tam hore…
Deťúrence si jednako prišli na svoje. Pobehali si po kopci, zašantili, predháňali sa, kto urobí väčšiu bublinu z bublifukov, ktoré dostali pri prezentácii. Domov si tiež odnášali diplom a nejakú tú sladkosť. A akiste pekné spomienky. Beťár vietor môže len ľutovať…